Životný štýl, ktorý každý z nás preferuje, je odrazom jeho celkového nastavenia mysle, spôsobu fungovania a v konečnom dôsledku sa prejaví i na miere kvality života.
Aké sú tendencie Slovákov, pokiaľ ide o kvalitatívnu úroveň životného štýlu? Platí stigma, že stres nás definuje a pohyb nie je náš priateľ? Alebo sú to stereotypy, ktoré sú už dávno prekonané?
Veľký prieskum ohľadom zdravia je ukončený, dáta zozbierané a my sa počas najbližších týždňov spoločne pozrieme na to, do akej miery sa o naše zdravie staráme, ako tomu napomôcť a ako si vybudovať ten správny životný štýl.
Charakteristika vzorky respondentov
Regionálna sieť týždenníkov MY sa bližšie pozrela na životný štýl prostredníctvom ankety Zdravie Slovákov, ktorá charakterizuje aktuálne zdravie, návyky i celkový mód fungovania Slovákov. Niekoľkotýždňový zber dát prostredníctvom 42 otázok zisťoval, čím sa môžeme pýšiť a kde sú naše rezervy. Prieskumu sa zúčastnilo 15 411 respondentov, konkrétne 21,63 % mužov a 78,37 % žien.
Hýbať sa nám veľmi nechce, motiváciou je najmä zdravie
Ak by sme sa chceli pozrieť na to, či máme lásku k pohybu, alebo je ešte potrebné ju pestovať, tak v tomto smere nás čaká pomerne dlhá cesta. Keby sme sa na to pozreli skrz percentuálny pomer, sme viac pohodlnejší ako aktívni. Skupinu „menej aktívnych“ tvorí 59,43 %. Oproti nim stojí skupina „viac aktívnych“ v pomere 40,57 %. Za viac aktívnych sa považujú tí, ktorí pestujú pravidelný pohyb tri a viackrát týždenne. U menej aktívnych je to menej ako dvakrát týždenne, alebo vôbec. V tejto skupine sú aj respondenti, ktorí sa nevyjadrili.
Výsledok nám ukazuje, že väčšina z nás by mohla výraznejšie viac investovať do svojho zdravia. Pravidelné pohybové aktivity sú, okrem iného, aj prevenciou mnohých zdravotných problémov.
Zaujímavé je sledovať, prečo ľudia vôbec vykonávajú pohybové a fyzické aktivity. Motivácie sú rôzne. Najvýraznejšia je zdravotná motivácia. „Lebo je to zdravé, prospešné pre telo,“ odpovedalo 57,02 % respondentov. Preto, lebo pohyb baví a robí radosť, je motiváciou v prípade 50,91 %. Takmer totožná je miera z hľadiska spoločenského benefitu a benefitu
vizuálneho. Dôvod hýbania sa kvôli chudnutiu či formovaniu svalov je v prípade 24,55 % respondentov. Len o čosi málo viac (24,76 %) má motiváciu hýbať sa preto, že fyzická aktivita je časom, ktorý strávia so svojou rodinou a priateľmi. Športujú preto, lebo „sa tomu musia venovať v škole,“ je to v prípade 0,47 %.
Spávame do osem hodín. Ale trápi nás práca či fyzické problémy
Ďalšou sférou pri zisťovaní zdravotného štýlu bolo skúmanie dostatku spánku. Tu sú výsledky pomerne priaznivé, keďže 63,82 % respondentov konštatovalo, že má dostatok spánku. Naopak, nedostatok spánku pociťuje 32.96 %. Nevedelo, respektíve nechcelo odpovedať, 3,22 % respondentov. Dôvodov, ktoré spôsobujú nedostatok spánku, je v tomto prípade viacero. Najvýraznejší pomer má vysoké pracovné nasadenie, veľa práce. V tomto prípade je nedostatok spánku až v 21,80 %. Fyzické zdravotné problémy nedovoľujú spať v 19,45 % prípadov. Starostlivosť o malé deti či staršieho alebo chorého človeka je dôvodom nespavosti v 15,68 % prípadov. Psychické problémy uviedlo 13,86 % respondentov, veľa rôznych aktivít, ktoré už nedoprajú čas na spánok, je v prípade 13,03 %. Rušivé vplyvy okolia uviedlo 12,31 % respondentov.
V rámci životného štýlu je podstatným ukazovateľom nielen kvalita, ale aj dĺžka spánku. Najčastejšie sa vyskytujúcou dĺžkou spánku je 6 – 8 hodín, ktorú uviedlo 59,59 %. Menej ako šesť hodín (4 – 6 hodín) spí 27,83 %. A menej ako štyri hodiny len 1,85 %. Naopak, viac ako osem hodín spí 10,31 % respondentov.
Stres náš každodenný
Čoraz častejšie a viac sa v dnešnej dobre skloňuje fakt výraznej miery stresu v bežnom živote. A tento faktor nie je zanedbateľný, aj skrz samotné vnímanie respondentov. Len 9,01 % respondentov skonštatovalo pozitívnu skutočnosť – nepociťujem žiaden stres. Na opačnej strane respondenti uviedli, že stres pociťujú, odlišná bola len miera jeho vnímania. Trochu stresu pociťuje 48,02 %, veľa stresu pociťuje 34,51 % respondentov a extrémne veľa stresu zažíva 6,25 %.
Spúšťače stresu sú rôzneho druhu aj v rôznej miere. Najčastejšie stresujúcim faktorom je práca (30,62 %), rodinné a vzťahové problémy (29,64 %), finančná situácia (28,94 %), zdravotný stav blízkych (25,61 %), vlastný zdravotný stav (22,13 %) či politická a spoločenská situácia (21,30 %).
Prierez zdravotníckym prostredím
Počas najbližších týždňov a mesiacov sa spoločne pozrieme na široké spektrum tém, na základe ktorých si urobíme cestu zdravotníckym prostredím spolu s fundovanými odborníkmi. Pozrieme sa na otázku prevencie, stravovania, taktiež na rôzne ochorenia. Životný štýl by sa mal stať našou prirodzenou súčasťou, poďme sa spoločne pozrieť, ako zlepšovať a vylepšovať zdravie Slovákov.
Štatistiky ankety
Vekové rozloženie účastníkov ankety Zdravie Slovákov bolo najpočetnejšie v kategórii 60 rokov a viac (41,78 %).
V prípade dospievajúcich to bolo 0,03 % menej ako 15-ročných, vo vekovej kategórii 15 až 19 to bolo 0,33 %.
Kategóriu dvadsaťročných (20 – 29) zastupovalo 4,29 %, v prípade tridsiatnikov (30 – 29) to bolo 10,99 %, štyridsiatnikov (40 – 49) bolo 19,80 % a päťdesiatnikov (50 – 59) bolo 22,78 %.
Najväčší pomer mali ľudia žijúci v manželstve alebo v jednej domácnosti a partnerkou/partnerom (63,99 %).
Takmer rovnaké zastúpenie mali slobodní (13,35 %) a rozvedení (13,78 %). Vdov a vdovcov, ktorí sa zúčastnili dotazníka, bolo 8,88 %.
Z hľadiska vzdelania mali najväčšie zastúpenie stredoškoláci s maturitou (46,21 %), po nich to boli vysokoškoláci (vrátane Bc.) boli 36,80 %.
Respondentov so základným/učňovským (bez maturity) bolo 15,68 %, žiakov ZŠ 1,31 %.
Zastúpenie z pohľadu bydliska v rámci kraja bolo najvýraznejšie na západnom Slovensku. Kým východné Slovensko zastupovalo 21,78 % respondentov (Prešovský kraj – 11,31 % a Košický kraj – 10,47 %), stredné Slovensko malo zastúpenie 29,17 % (Žilinský kraj – 15,78 % a Banskobystrický 13,39 %).
Najviac bolo zo spomínaného západného Slovenska (Bratislavský kraj – okrem Bratislavy – 4,04 %, Trnavský kraj – 9,96 %, Trenčiansky kraj – 14,85 %, Nitriansky kraj – 12,10 %).
Z Bratislavy sa dotazníka zúčastnilo 7,35 % a spoza hraníc to bolo 0,75 % respondentov.
