Naša spoločnosť si pestuje nezdravé predsudky. Až tretina Slovákov má problém s duševným zdravím, no iba veľmi malá časť z nich by priznala, že sa lieči.

Ak sa ľudia cítia dobre, môžu využívať svoje schopnosti, vedia sa vyrovnať so stresom, v pohode pracovať, venovať sa koníčkom, svojmu okoliu, mať radosť zo života, vtedy majú šťastie. Sú duševne zdraví, v pohode, vedia dobre vytvárať rovnováhu medzi povinnosťami a rôznym korením života, ktoré robí ich dni spokojnejšími.

Nemôžeme spať, sme podráždení, unavení

No nie každý to má tak. Potvrdil to aj náš unikátny prieskum o zdraví Slovákov. Až 35 percent respondentov v ňom hodnotilo svoju psychickú pohodu ako priemernú alebo horšiu. Znamená to, že viac ako tretina Slovákov musí denne riešiť niektorý zo sprievodných znakov duševnej nepohody, ako sú podráždenosť, únava, mnohokrát aj nespavosť, depresiu, úzkosť, strach z vyhorenia a podobne.

Ešte horšie je na tom skupina najmladších, najzraniteľnejších – vo veku 18 až 24 rokov.  Až takmer 46 percent z nich pociťuje stres a úzkosť aspoň niekoľkokrát týždenne.

Viac veríme kamarátom ako odborníkom

Psychológovi, lekárovi či koučovi je ale ochotná s ťažkosťami spojenými s duševným zdravím zveriť sa iba malá skupina Slovákov. V našom prieskume túto ochotu deklarovalo 9 percent účastníkov. Oveľa častejšie riešia svoju duševnú nepohodu iba s partnermi alebo v rodine (takmer 60 percent respondentov). Blízkemu priateľovi sa zverí asi 37 percent ľudí, kolegom asi 7 percent. Pre postoj – nechám si to pre seba, vyriešim si to sám – sa rozhoduje až viac ako 31 percent Slovákov.

Náš prieskum ukázal aj zaujímavú novinku. Umelá inteligencia už poznačila náš život na mnohých pracovných i súkromných frontoch, zdá sa, že ľudia u nej hľadajú rady na všetko. A najmä na súkromné a intímne problémy, s ktorými majú obavy zveriť sa niekomu blízkemu alebo odborníkovi. AI chatbot je adresátom pre radu v oblasti duševného zdravia pre takmer 8 percent respondentov.

Tretinu Slovákov stresuje politika

Slováci v prieskume označili aj najčastejšie fenomény, ktoré vplývajú na stres. Neprekvapili. Vzťahy – partnerské a rodinné a práca – označilo ako dominantné v tejto oblasti približne 40 percent účastníkov. Vysoké percento dostali obavy o zdravie a jeho vývoj – 32 percent. Podobne vysoko skončila v prieskume aj téma financií. Viac ako 28 percent respondentov priznalo, že ich stresuje politická a spoločenská situácia. No iba málo z nich – 8,3 percenta označilo sa stresujúce sociálne siete.

Slováci všeobecne vedia, že duševné zdravie, a vôbec celková životná pohoda ovplyvňuje každý náš deň, lebo má vplyv na pracovný výkon a aj fyzické zdravie a motivuje nás k pozitívnym postojom v pracovnom i osobnom živote. No nie každý si dokáže otvorene priznať, ak cíti, že v tejto oblasti nie je s ním niečo v poriadku.

Stigma, ktorou naša spoločnosť potichu či nahlas označuje človeka s problémami v oblasti duševného zdravia, stále pretrváva. Dokladá to aj výsledok nášho prieskumu. Takmer tretina Slovákov tají návštevu psychológa a aj medzi tými, ktorí pravidelne navštevujú ambulancie takéhoto odborníka, by to trinásť percent pred svojím okolím tajila úplne.

Milióny na svete, Slovensko nie je výnimkou

Negatívne predsudky pritom nie sú na mieste. Podľa štatistík WHO, ako uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR, postihujú tieto problémy milióny ľudí na celom svete bez ohľadu na vek, pohlavie či sociálny status.

Mladí ľudia majú k tejto téme už výraznejšie iný prístup. Ochotnejšie priznávajú potrebu odbornej pomoci a aj po nej siahajú. Kým muži a staršie vekové skupiny zostávajú rezervovanejšie, mladá generácia je čo sa týka témy duševného zdravia otvorenejšia.

Možno aj preto, že dôsledky nášho hektického života na ňu dopadajú v širšom zábere, nielen v pracovnom, ale aj partnerskom živote, pri formovaní rodiny, výchove detí, obmedzenejšiemu prístupu k rozvoju záujmov z hľadiska nedostatku času a podobne. Až 35 percent z nich hodnotí svoju psychickú pohodu ako priemernú alebo horšiu.

Sledujte náš seriál o zdraví

Ak teda máme byť schopní čeliť stresu, vedieť prekonávať prekážky a prispôsobovať sa životným zmenám, produktívne pracovať, študovať a vytvárať si dobré vzťahy s okolím, musíme starostlivosti o duševné zdravie venovanej rovnakú pozornosť, ako tomu fyzickému. A nebáť sa požiadať o odbornú pomoc.

Aj o tom budeme hovoriť v našom projekte Zdravie Slovákov, ktorý v predchádzajúcich úspešných sériách otvoril diskusiu najmä o témach duševného zdravia a ukázal, že o informácie o zdraví má verejnosť záujem.

zdroj foto: depositphotos