Paradoxne, najviac sa hýbu najstarší Slováci, až takmer tretina ľudí nad 75 rokov denne cvičí, bicykluje, alebo sa vyberá na prechádzku.

Aj takýto výsledok priniesol náš prieskum, ktorým sme chceli zistiť, ako sú na tom Slováci s prístupom k zdravej životospráve.

Pohyb, zdravá strava, spánok

Poďme ale po poriadku. Pohyb je totiž iba jedna  zložka životosprávy. Patrí k nej aj zdravá strava a spánok. Ako Slováci vnímajú piliere zdravej životosprávy v bežnom živote? Väčšina z nich hodnotí svoju životosprávu ako priemernú alebo dobrú. K prvému z týchto postojov sa hlási 45,9 a k druhému 43,9 percenta účastníkov prieskumu.

A čo robíme preto, aby sa tento výsledok posunul k ešte pozitívnejším číslam? Snažíme sa hýbať. Prieskum ukázal, že dve tretiny Slovákov (63,1 percenta) cvičí dva až trikrát týždenne. No 13,3 percenta respondentov priznalo, že sa nehýbe vôbec.

Muži cvičia viac a častejšie

Muži sú na tom lepšie. Cvičia vo vysokých frekvenciách – denne takmer pätina z nich. Ženy majú horšie skóre, iba niečo málo nad desať percent z opýtaných uviedlo, že sa venujú cvičeniu každý deň.

Ktorá z pohybových aktivít je pre Slovákov najpríťažlivejšia? Jednoznačne chôdza! Ako najpríťažlivejší spôsob pohybu ju v prieskume uviedlo takmer 73 percent Slovákov. Vysoko viedla nad bicyklovaním (30,8 percenta) a turistikou (22 percent).

Najaktívnejší sú seniori

Prieskum prekvapil údajmi o tom, v akom vekovom rozpätí dokážu Slováci akceptovať pohyb ako jednu zo zložiek životosprávy. Ako najaktívnejší sa ukázali respondenti vo veku 75+, pohyb v dennom programe aktívne akceptuje 27,2 percenta z nich.

Je to viac ako dvojnásobok oproti stredným vekovým skupinám 35- až 64-ročných, kde denný pohyb má zastúpenie iba u ôsmich až dvanástich percent z nich. Táto časť populácie, výsledky prieskumu to potvrdzujú, má aj najvyšší podiel úplne neaktívnych.

Sociológovia o nej hovoria ako o „sendvičovej“, lebo to súvisí s nabaľovaním povinností  – výchova detí, starostlivosť o starnúcich rodičov, finančná a časová záťaž spojená s rizikom vyhorenia a podobne. To všetko má staršia generácia za sebou a môže svoj voľný čas, ktorého má viac, venovať sebe.    

Nevieme, čo kladieme na tanier

Zaujímavé je i spektrum údajov, ktoré prieskum zaznamenal v otázkach stravovania. To, čo kladieme na tanier, Slovákov nie vždy interesuje tak, ako by malo. Iba pätina systematicky pri nákupe sleduje zloženie potravín. Viac ako 7 percent respondentov to nikdy ani neskúsilo a 50,9 percenta sa o údaje na obaloch zaujíma len občas.

Viac disciplíny prejavujeme v pitnom režime. Tretina opýtaných uviedla, že vypije 7 až 10 pohárov tekutín denne, no 9 percent odpovedalo, že siahne iba po menej ako štyroch pohároch, čo je hlboko pod odporúčaním.

Doplnky výživy – siahame po nich často

Máme radi aj skratky. Teda doplnky výživy. Až takmer dve tretiny respondentov odpovedalo, že si dáva magnézium, viac ako polovica siaha po „déčku“, takmer polovica po „céčku. Iba 13,8 percenta respondentov odpovedalo, že neužíva žiadne doplnky.

Ukazuje sa, že Slováci vo veľkom vsádzajú na doplnky, ktoré im uľahčujú spánok a budujú imunitu. Spánok pritom nenahradí žiadna tabletka a risk v tomto ohľade sa nevypláca.

Menej ako päť hodín spánku?

Náš prieskum totiž ukázal zraniteľnosť mladých. Až 12,1 percenta respondentov vo veku 18 až 24 rokov spí v priemere menej ako 5 hodín. Má to dopad na psychickú pohodu, spánok pod päť hodín ju ovplyvňuje negatívne, čoho dôsledkom môže byť aj vyššia miera stresu u najmladšej vekovej skupiny.

Naopak, až 70 percent ľudí pri osemhodinovom spánku  uviedlo, že sú v psychickej pohode. Priama úmera existuje aj medzi pohodou a pohybom. Pri dennom cvičení viac ako polovica respondentov potvrdila, že pohyb im dobrú psychickú pohodu dotvára.