zdravieslovakov

Čo je najpríťažlivejšie? Jednoznačne chôdza

martin.skorvanek@gmail.com — Wed, 28 Oct 2026 12:28:11 +0000

Paradoxne, najviac sa hýbu najstarší Slováci, až takmer tretina ľudí nad 75 rokov denne cvičí, bicykluje, alebo sa vyberá na prechádzku.

Aj takýto výsledok priniesol náš prieskum, ktorým sme chceli zistiť, ako sú na tom Slováci s prístupom k zdravej životospráve.

Pohyb, zdravá strava, spánok

Poďme ale po poriadku. Pohyb je totiž iba jedna zložka životosprávy. Patrí k nej aj zdravá strava a spánok. Ako Slováci vnímajú piliere zdravej životosprávy v bežnom živote? Väčšina z nich hodnotí svoju životosprávu ako priemernú alebo dobrú. K prvému z týchto postojov sa hlási 45,9 a k druhému 43,9 percenta účastníkov prieskumu.

A čo robíme preto, aby sa tento výsledok posunul k ešte pozitívnejším číslam? Snažíme sa hýbať. Prieskum ukázal, že dve tretiny Slovákov (63,1 percenta) cvičí dva až trikrát týždenne. No 13,3 percenta respondentov priznalo, že sa nehýbe vôbec.

Muži cvičia viac a častejšie

Muži sú na tom lepšie. Cvičia vo vysokých frekvenciách – denne takmer pätina z nich. Ženy majú horšie skóre, iba niečo málo nad desať percent z opýtaných uviedlo, že sa venujú cvičeniu každý deň.

Ktorá z pohybových aktivít je pre Slovákov najpríťažlivejšia? Jednoznačne chôdza! Ako najpríťažlivejší spôsob pohybu ju v prieskume uviedlo takmer 73 percent Slovákov. Vysoko viedla nad bicyklovaním (30,8 percenta) a turistikou (22 percent).

Najaktívnejší sú seniori

Prieskum prekvapil údajmi o tom, v akom vekovom rozpätí dokážu Slováci akceptovať pohyb ako jednu zo zložiek životosprávy. Ako najaktívnejší sa ukázali respondenti vo veku 75+, pohyb v dennom programe aktívne akceptuje 27,2 percenta z nich.

Je to viac ako dvojnásobok oproti stredným vekovým skupinám 35- až 64-ročných, kde denný pohyb má zastúpenie iba u ôsmich až dvanástich percent z nich. Táto časť populácie, výsledky prieskumu to potvrdzujú, má aj najvyšší podiel úplne neaktívnych.

Sociológovia o nej hovoria ako o „sendvičovej“, lebo to súvisí s nabaľovaním povinností – výchova detí, starostlivosť o starnúcich rodičov, finančná a časová záťaž spojená s rizikom vyhorenia a podobne. To všetko má staršia generácia za sebou a môže svoj voľný čas, ktorého má viac, venovať sebe.

Nevieme, čo kladieme na tanier

Zaujímavé je i spektrum údajov, ktoré prieskum zaznamenal v otázkach stravovania. To, čo kladieme na tanier, Slovákov nie vždy interesuje tak, ako by malo. Iba pätina systematicky pri nákupe sleduje zloženie potravín. Viac ako 7 percent respondentov to nikdy ani neskúsilo a 50,9 percenta sa o údaje na obaloch zaujíma len občas.

Viac disciplíny prejavujeme v pitnom režime. Tretina opýtaných uviedla, že vypije 7 až 10 pohárov tekutín denne, no 9 percent odpovedalo, že siahne iba po menej ako štyroch pohároch, čo je hlboko pod odporúčaním.

Doplnky výživy – siahame po nich často

Máme radi aj skratky. Teda doplnky výživy. Až takmer dve tretiny respondentov odpovedalo, že si dáva magnézium, viac ako polovica siaha po „déčku“, takmer polovica po „céčku. Iba 13,8 percenta respondentov odpovedalo, že neužíva žiadne doplnky.

Ukazuje sa, že Slováci vo veľkom vsádzajú na doplnky, ktoré im uľahčujú spánok a budujú imunitu. Spánok pritom nenahradí žiadna tabletka a risk v tomto ohľade sa nevypláca.

Menej ako päť hodín spánku?

Náš prieskum totiž ukázal zraniteľnosť mladých. Až 12,1 percenta respondentov vo veku 18 až 24 rokov spí v priemere menej ako 5 hodín. Má to dopad na psychickú pohodu, spánok pod päť hodín ju ovplyvňuje negatívne, čoho dôsledkom môže byť aj vyššia miera stresu u najmladšej vekovej skupiny.

Naopak, až 70 percent ľudí pri osemhodinovom spánku uviedlo, že sú v psychickej pohode. Priama úmera existuje aj medzi pohodou a pohybom. Pri dennom cvičení viac ako polovica respondentov potvrdila, že pohyb im dobrú psychickú pohodu dotvára.

Článok Čo je najpríťažlivejšie? Jednoznačne chôdza je zobrazený ako prvý na zdravieslovakov.

Sme v strese, tvrdia fajčiari. No chcú sa závislosti zbaviť

martin.skorvanek@gmail.com — Wed, 28 Oct 2026 12:20:47 +0000

Zisťovali sme, ako fajčiari reagujú na zdražovanie cigariet, čo vedia o zdravotných rizikách a prečo niektorí prechádzajú na nikotínové alternatívy.

Až 74 percent súčasných fajčiarov sa už pokúšalo s cigaretami skoncovať. Nepodarilo sa im to. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v lete na vzorke viac ako 19-tisíc respondentov zrealizovala sieť regionálnych týždenníkov MY.

Najčastejšou prekážkou bol stres v práci a doma, ktorý uviedlo 47 percent fajčiarov. Ďalších 24 percent nedokázalo prekonať silu závislosti a 19 percentám chýbal zaužívaný rituál spojený s cigaretou pri káve či stretnutiach s priateľmi.

Neodradí ich ani vyššia cena

K ukončeniu fajčenia automaticky nevedie ani zdražovanie cigariet. Tridsaťpäť percent fajčiarov v prieskume tvrdí, že výrazný rast ceny ich obľúbenej značky by ich síce motivoval k obmedzeniu fajčenia, dokonca aj k stopke, no zároveň až 31 percent by prešlo na lacnejšiu značku a štvrtina by napriek vyššej cene zostala pri svojej značke.

Ďalší by vyššiu cenu kompenzovali nákupom cigariet v zahraničí, alebo by skúsili cigarety z nelegálneho trhu. S ponukou cigariet neznámeho pôvodu a zloženia sa pritom u nás stretla až tretina fajčiarov.

Odolnosť fajčiarov voči zdražovaniu testovala aj ďalšia otázka prieskumu, a síce, pri akej cene by začali uvažovať o zmene svojho správania. Ukázalo sa, že až pri cene presahujúcej 10 eur za krabičku by necelá tretina fajčiarov uvažovala o obmedzení alebo úplnom skončení fajčenia.

Vedia, čo im škodí?

Fajčiari si pritom uvedomujú, že ich závislosť ohrozuje na zdraví.

Prekážkou pri hľadaní cesty od cigariet však môže byť aj nedostatok správnych informácií. Hoci medzi odborníkmi existuje široký vedecký konsenzus, že hlavnou príčinou závažných ochorení spojených s fajčením nie je samotný nikotín, ale predovšetkým toxické látky v cigaretovom dyme, mnohí fajčiari tento rozdiel nepoznajú.

Podľa prieskumu až 44 percent fajčiarov nesprávne považuje nikotín za hlavnú príčinu ochorení spojených s fajčením. Na cigaretový dym alebo decht poukázalo 53 percent respondentov a tri percentá označili samotný tabak.

Takéto mylné predstavy môžu ovplyvňovať aj rozhodovanie fajčiarov o menej rizikových alternatívach. Prieskum ukázal, že približne dve tretiny používateľov tabakových a nikotínových výrobkov stále fajčia klasické cigarety, zatiaľ čo alternatívne výrobky používa tretina.

Slúžia ako cesta od cigariet

Najčastejšou alternatívou pre fajčiarov je zahrievaný tabak. Preferuje ju približne 59 percent opýtaných. Po ňom nasledujú elektronické cigarety známe tiež ako vaping, (46 percent). Nikotínové vrecúška alebo žuvací tabak sú voľbou pre šsť percent užívateľov alternatív, ktorí sa zapojili do prieskumu.

Prečo fajčiari klasických cigariet prechádzajú na alternatívne nikotínové výrobky? Medzi hlavnými dôvodmi označili predovšetkým to, že tieto výrobky nezanechávajú typický cigaretový zápach, ale aj ich praktickosť, zdravotné dôvody a cena.

Výsledky prieskumu zároveň nenaznačujú, že by alternatívne nikotínové výrobky slúžili ako vstupná brána k užívaniu nikotínu pre ľudí, ktorí predtým nefajčili. Až 93 percent ich používateľov totiž podľa prieskumu pochádza z radov fajčiarov klasických cigariet.

Pomôcť má aj štát

Prieskum zároveň ukázal, že ani nefajčiarom nie je ľahostajný osud ľudí, ktorí sa nedokážu cigariet zbaviť. Až 72 percent z nich si myslí, že štát by mal venovať väčšiu pozornosť dospelým fajčiarom, ktorým sa napriek opakovaným pokusom nedarí prestať a pomáhať im, aby aspoň prešli na menej rizikové nikotínové výrobky.

Výrazná väčšina respondentov si myslí, že štát by mal urobiť viac aj pre ochranu detí a mladistvých pred tabakovými a nikotínovými výrobkami. Až 88 percent opýtaných považuje súčasné opatrenia za nedostatočné.

Najväčšiu podporu majú prísnejšie kontroly predaja, ktoré požaduje 66 percent respondentov. Nasleduje intenzívnejšia prevencia a osveta v školách a väčší dôraz na výchovu v rodine. Podporu získal aj úplný zákaz niektorých výrobkov, vyššie sankcie pre predajcov či zákaz príchutí. Zvyšovanie cien patrí medzi menej preferované opatrenia – podporuje ho približne tretina opýtaných.

Obavy verejnosti súvisia aj s tým, ako často sa s užívaním týchto výrobkov medzi mladistvými stretáva. Takmer dve tretiny respondentov uviedli, že vo svojom okolí zaznamenali používanie tabakových alebo nikotínových výrobkov osobami mladšími ako 18 rokov. Najčastejšie spomínali elektronické cigarety a vaping (62 percent), nasledovali klasické cigarety, ktoré uviedla viac ako polovica respondentov, nikotínové vrecúška a žuvací tabak označilo 33 percent opýtaných.

Článok Sme v strese, tvrdia fajčiari. No chcú sa závislosti zbaviť je zobrazený ako prvý na zdravieslovakov.

Nielen telo, ale aj naša duša potrebuje lekára

martin.skorvanek@gmail.com — Wed, 28 Oct 2026 12:17:12 +0000

Naša spoločnosť si pestuje nezdravé predsudky. Až tretina Slovákov má problém s duševným zdravím, no iba veľmi malá časť z nich by priznala, že sa lieči.

Ak sa ľudia cítia dobre, môžu využívať svoje schopnosti, vedia sa vyrovnať so stresom, v pohode pracovať, venovať sa koníčkom, svojmu okoliu, mať radosť zo života, vtedy majú šťastie. Sú duševne zdraví, v pohode, vedia dobre vytvárať rovnováhu medzi povinnosťami a rôznym korením života, ktoré robí ich dni spokojnejšími.

Nemôžeme spať, sme podráždení, unavení

No nie každý to má tak. Potvrdil to aj náš unikátny prieskum o zdraví Slovákov. Až 35 percent respondentov v ňom hodnotilo svoju psychickú pohodu ako priemernú alebo horšiu. Znamená to, že viac ako tretina Slovákov musí denne riešiť niektorý zo sprievodných znakov duševnej nepohody, ako sú podráždenosť, únava, mnohokrát aj nespavosť, depresiu, úzkosť, strach z vyhorenia a podobne.

Ešte horšie je na tom skupina najmladších, najzraniteľnejších – vo veku 18 až 24 rokov. Až takmer 46 percent z nich pociťuje stres a úzkosť aspoň niekoľkokrát týždenne.

Viac veríme kamarátom ako odborníkom

Psychológovi, lekárovi či koučovi je ale ochotná s ťažkosťami spojenými s duševným zdravím zveriť sa iba malá skupina Slovákov. V našom prieskume túto ochotu deklarovalo 9 percent účastníkov. Oveľa častejšie riešia svoju duševnú nepohodu iba s partnermi alebo v rodine (takmer 60 percent respondentov). Blízkemu priateľovi sa zverí asi 37 percent ľudí, kolegom asi 7 percent. Pre postoj – nechám si to pre seba, vyriešim si to sám – sa rozhoduje až viac ako 31 percent Slovákov.

Náš prieskum ukázal aj zaujímavú novinku. Umelá inteligencia už poznačila náš život na mnohých pracovných i súkromných frontoch, zdá sa, že ľudia u nej hľadajú rady na všetko. A najmä na súkromné a intímne problémy, s ktorými majú obavy zveriť sa niekomu blízkemu alebo odborníkovi. AI chatbot je adresátom pre radu v oblasti duševného zdravia pre takmer 8 percent respondentov.

Tretinu Slovákov stresuje politika

Slováci v prieskume označili aj najčastejšie fenomény, ktoré vplývajú na stres. Neprekvapili. Vzťahy – partnerské a rodinné a práca – označilo ako dominantné v tejto oblasti približne 40 percent účastníkov. Vysoké percento dostali obavy o zdravie a jeho vývoj – 32 percent. Podobne vysoko skončila v prieskume aj téma financií. Viac ako 28 percent respondentov priznalo, že ich stresuje politická a spoločenská situácia. No iba málo z nich – 8,3 percenta označilo sa stresujúce sociálne siete.

Slováci všeobecne vedia, že duševné zdravie, a vôbec celková životná pohoda ovplyvňuje každý náš deň, lebo má vplyv na pracovný výkon a aj fyzické zdravie a motivuje nás k pozitívnym postojom v pracovnom i osobnom živote. No nie každý si dokáže otvorene priznať, ak cíti, že v tejto oblasti nie je s ním niečo v poriadku.

Stigma, ktorou naša spoločnosť potichu či nahlas označuje človeka s problémami v oblasti duševného zdravia, stále pretrváva. Dokladá to aj výsledok nášho prieskumu. Takmer tretina Slovákov tají návštevu psychológa a aj medzi tými, ktorí pravidelne navštevujú ambulancie takéhoto odborníka, by to trinásť percent pred svojím okolím tajila úplne.

Milióny na svete, Slovensko nie je výnimkou

Negatívne predsudky pritom nie sú na mieste. Podľa štatistík WHO, ako uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR, postihujú tieto problémy milióny ľudí na celom svete bez ohľadu na vek, pohlavie či sociálny status.

Mladí ľudia majú k tejto téme už výraznejšie iný prístup. Ochotnejšie priznávajú potrebu odbornej pomoci a aj po nej siahajú. Kým muži a staršie vekové skupiny zostávajú rezervovanejšie, mladá generácia je čo sa týka témy duševného zdravia otvorenejšia.

Možno aj preto, že dôsledky nášho hektického života na ňu dopadajú v širšom zábere, nielen v pracovnom, ale aj partnerskom živote, pri formovaní rodiny, výchove detí, obmedzenejšiemu prístupu k rozvoju záujmov z hľadiska nedostatku času a podobne. Až 35 percent z nich hodnotí svoju psychickú pohodu ako priemernú alebo horšiu.

Sledujte náš seriál o zdraví

Ak teda máme byť schopní čeliť stresu, vedieť prekonávať prekážky a prispôsobovať sa životným zmenám, produktívne pracovať, študovať a vytvárať si dobré vzťahy s okolím, musíme starostlivosti o duševné zdravie venovanej rovnakú pozornosť, ako tomu fyzickému. A nebáť sa požiadať o odbornú pomoc.

Aj o tom budeme hovoriť v našom projekte Zdravie Slovákov, ktorý v predchádzajúcich úspešných sériách otvoril diskusiu najmä o témach duševného zdravia a ukázal, že o informácie o zdraví má verejnosť záujem.

Článok Nielen telo, ale aj naša duša potrebuje lekára je zobrazený ako prvý na zdravieslovakov.

Lepšie chorobe predchádzať, ako ju liečiť

martin.skorvanek@gmail.com — Wed, 28 Oct 2026 12:13:14 +0000

Slováci si uvedomujú, že zanedbávať prevenciu sa neoplatí. No prekvapivo to platí iba čo sa týka všeobecného lekára a zubára. K ostatným špecialistom klopeme menej. Najmä muži majú čo zlepšovať.

Pri stále sa zvyšujúcom tlaku na výkon, nárokoch rodiny a atakoch doby na zvládania noriem života fenomén zdravia stúpa na dôležitosti. Včasná diagnóza odhalí začínajúce ochorenie, liečba môže byť jednoduchšia a rýchlejšia, zlepší kvalitu života a pomôže v budovaní návykov, ktoré zdravie upevnia – to sú benefity prevencie.

Na prevenciu chodí takmer polovica Slovákov

A aká je prax? Náš prieskum potvrdil, že za ostatný rok bolo na preventívnej prehliadke u všeobecného lekára viac ako 49 percent Slovákov, pred dvoma rokmi o takmer dve percentá menej. Iba 3,4 percenta nemá prehliadku dlhšie ako dva roky, alebo si nepamätá, či ju absolvovali. Prekvapil údaj o mladých ľuďoch vo veku 18 – 24 rokov, na preventívnej prehliadke bolo 54,5 percenta populácie v tomto roku, v skupine nad 75 rokov to bolo takmer 46 percent.

Ukázal tiež, že vzdelanie prekvapivo nemá takmer žiadny vplyv na návštevnosť všeobecného lekára. Výnimku tvorí základné vzdelanie, kde je vyšší podiel tých Slovákov, ktorí si nepamätajú, kedy u lekára boli, resp. neboli vôbec.

Čím viac zarobíme, tým lepšie sa o zuby staráme

Na preventívnu prehliadku k zubárovi chodí pravidelne 87,3 percenta Slovákov, pričom ženy sú disciplinovanejšie (88,5 percenta). Prieskum ukázal, že čím majú ľudia vyšší príjem, tým pravidelnejšia je prevencia. Dáva to zmysel, lebo zubná starostlivosť je na Slovensku z veľkej časti nekrytá poistením a patrí k najdrahším zdravotným službám.

U špecialistov sú na tom lepšie ženy ako muži

Prieskum potvrdil aj dlhodobo známy fakt, že o zdravie, čo sa týka špecialistov, sa lepšie starajú ženy. Pri špecializovanej prevencii viazanej na pohlavie je obrovská priepasť. Gynekologickú prehliadku pravidelne absolvuje 78 percent žien, no iba niečo nad 37 percent mužov chodí pravidelne k urológovi.

Zaujímavým výsledkom prieskumu je aj údaj, že vo vekovej skupine 65 – 74 rokov, v ktorej je urologická prehliadka mimoriadne dôležitá, ju pravidelne absolvuje približne 67 percent mužov, občas 29 percent. Stále je veľký priestor na zlepšovanie v celej palete veku mužov.

Najčastejšie nám merajú tlak

Prieskum ukázal tiež, ktoré vyšetrenie v rámci prevencie absolvovali za ostatné tri roky Slováci najčastejšie. Je to meranie krvného tlaku (87,8 percenta), krvný test na cholesterol test na cholesterol (69,2), EKG/kardiologické vyšetrenie (61,9), krvný cukor/glykémia (55,6), mamografia/USG prsníkov (54,3), kontrola znamienok/dermatoskopia (22,6), onkomarkery (12,2), kolonoskopia (11,4). Ani na jednej z týchto kontrol nebolo 3,7 percenta Slovákov.

Pritom kolonoskopia, teda skríning kolorektálneho karcinómu, jedného z najčastejších onkologických ochorení na Slovensku, má najnižšie zastúpenie zo všetkých vyšetrení – len 11,4 %, a aj dermatoskopia a onkomarkery sú nízke. Zaujímavým paradoxom je, že podiel žien s mamografiou/USG klesá práve v skupinách 65+, kde je riziko rakoviny prsníka najvyššie.

Naopak, s vekom rastie záujem o kolonoskopické vyšetrenie, čo zodpovedá možnému riziku rakoviny hrubého čreva s pribúdajúcimi rokmi života. No stále je to málo vzhľadom na odporúčania lekárov. V najrizikovejšej skupine 65+ ho absolvovalo iba 20 percent ľudí.

Ak nemusia, k špecialistovi nejdú

Silne na vek je viazaný aj ďalší výsledok prieskumu, a síce, že žiadne z vymenovaných vyšetrení za ostatné tri roky neabsolvovala asi štvrtina Slovákov vo veku 18 – 24 rokov. Pritom táto skupina ľudí najviac hovorí o strese a úzkosti, ktoré pociťujú, a ktoré by špecialisti mali riešiť. V starších vekových skupinách sa absencia spomínaných vyšetrení objavuje iba u 2 – 5 percentách účastníkov prieskumu.

Článok Lepšie chorobe predchádzať, ako ju liečiť je zobrazený ako prvý na zdravieslovakov.

Súťaž „hlasovanie v prieskume“ v projekte Zdravie slovákov 2026

martin.skorvanek@gmail.com — Mon, 15 Jun 2026 13:32:01 +0000

Je určená pre súťažiacich, ktorí sa zapoja do prieskumu „Zdravie Slovákov“ a zanechajú svoj e-mail v poslednom kroku vypĺňania. Súťaž je určená len pre respondentov starších ako 18 rokov.

TERMÍN KONANIA:

od 22.6. 2026 – 31.8.2026

Žrebovanie:

3.9.2026

1. Úvodné ustanovenia

1.1 Organizátorom súťaže (ďalej len „Súťaž“) je Petit Press, a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 970 253 (ďalej len „Organizátor“), prevádzkovateľ projektu zdravieslovakov.sk.

1.2 Pravidlá Súťaže sú upravené výlučne týmto štatútom (ďalej len „Štatút“), ktorý je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

1.3 Ceny do Súťaže v rámci vzájomnej spolupráce dodávajú partneri a sponzori projektu Zdravie Slovákov uvedení pri jednotlivých cenách.

1.4 Projekt Zdravie Slovákov 2026 sa zameriava na problematiku závislostí, prevencie, duševného zdravia a poskytuje ľuďom zmysluplný návod na zmenu vo forme zdravého životného štýlu.

2. Podmienky účasti

2.1 Do Súťaže sa môžu zapojiť iba fyzické osoby (ďalej len „Účastník“), ktoré:

sú staršie ako 18 rokov v čase zapojenia sa do Súťaže,
sú plne spôsobilé na právne úkony,
súhlasia s pravidlami Súťaže obsiahnutými v tomto Štatúte.

2.2 Podmienkou zaradenia do Súťaže je hlasovanie v prieskume „Zdravie Slovákov“ dostupnom na stránke zdravieslovakov.sk v termíne od 17. 6. 2026 do 31. 8. 2026 vrátane, a zároveň zanechanie platného e-mailu v poslednom kroku vypĺňania.

2.3 Každý Účastník môže byť zaradený do žrebovania iba raz, bez ohľadu na počet vyplnených dotazníkov.

2.4 Zo Súťaže sú vylúčení zamestnanci Organizátora, zamestnanci partnerov a sponzorov projektu a ich rodinní príslušníci (manžel/manželka, deti, rodičia).

3. Termín konania Súťaže

3.1 Súťaž prebieha v termíne od 17. 6. 2026 do 31. 8. 2026 (vrátane).

3.2 Žrebovanie výhercov sa uskutoční dňa 3. septembra 2026.

4. Ceny v Súťaži

4.1 V Súťaži je pripravených celkovo 17 cien. Každý výherca získa maximálne jednu (1) cenu.

1. cena – Voucher v hodnote 1 500 € na dovolenku od CK Daka

2. cena – Pobyt v hoteli Kvarner Palace v Crikvenici (Chorvátsko) – ubytovanie a polpenzia pre 2 osoby / 3 noci

3. cena – Wellness pobyt

Wellness víkendový pobyt v Kaštieli Gbeľany – ubytovanie pre 2 osoby / 2 noci

4. cena – darčekový balíček

2 ks 600-bodových kariet Snowparadise Veľká Rača, 4 knihy od Vydavateľstva Tatran, 3 spoločenské hry ALBI

5. – 7. cena – darčekový balíček

1 ks 600-bodová karta Snowparadise Veľká Rača, 2 knihy od Vydavateľstva Tatran, 2 spoločenské hry ALBI

8. cena bodové karty Snowparadise Veľká Rača

2 ks 600-bodových kariet Snowparadise Veľká Rača

9. – 10. cena: 3 knihy od Vydavateľstva Tatran

11.- 13. cena: 2 knihy od Vydavateľstva Tatran

14. – 15. cena: 3 spoločenské hry ALBI

16. – 18. cena: 2 spoločenské hry ALBI

5. Pravidlá žrebovania a prideľovania cien

5.1 Žrebovanie sa uskutoční náhodným výberom spomedzi všetkých platne zaradených Účastníkov Súťaže.

5.2 Každý Účastník môže získať maximálne jednu (1) cenu. Ak by bol ten istý Účastník vyžrebovaný opakovane, jeho ďalšie vyžrebovanie sa považuje za neplatné a žrebovanie sa opakuje až do vyžrebovania iného Účastníka, ktorý ešte žiadnu cenu nezískal.

5.3 Ceny sa žrebujú v poradí od 1. po 17. cenu.

5.4 Výhercovia budú kontaktovaní e-mailom do 5 pracovných dní od žrebovania. Výherca je povinný potvrdiť prijatie výhry do 7 pracovných dní od doručenia výzvy. V prípade, že výherca v tejto lehote nereaguje alebo výhru odmietne, stráca naň nárok a Organizátor je oprávnený vyžrebovať náhradného výhercu.

5.5 Výhry nie je možné zameniť za hotovosť ani za iné výhry. Právo na výhru je neprenosné.

6. Ochrana osobných údajov

6.1 Zapojenom sa do Súťaže a uvedením e-mailovej adresy dáva Účastník súhlas so spracovaním svojich osobných údajov (e-mailová adresa) Organizátorom za účelom realizácie Súťaže, v súlade s nariadenom GDPR a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.

6.2 Osobné údaje Účastníkov nebudú poskytnuté tretím stranám, s výnimkou partnerov zabezpečujúcich odovzdanie výhier, a to výlučne v rozsahu nevyhnutnom na ich odovzdanie.

6.3 Účastník má právo na prístup k svojim osobným údajom, ich opravu, vymazanie a obmedzenie spracovania, ako aj právo podať sťažnosť na Úrad na ochranu osobných údajov SR.

7. Záverečné ustanovenia

7.1 Organizátor si vyhradzuje právo na zmenu tohto Štatútu, skrátenie alebo predĺženie Súťaže, prípadne jej predčasné ukončenie z vážnych dôvodov technického alebo právneho charakteru. Akákoľvek zmena bude zverejnená na stránke zdravieslovakov.sk.

7.2 Tento Štatút nadobúda účinnosť dňom jeho zverejnenia na stránke zdravieslovakov.sk.

Článok Súťaž „hlasovanie v prieskume“ v projekte Zdravie slovákov 2026 je zobrazený ako prvý na zdravieslovakov.

Superpotraviny by mali byť súčasťou jedálneho lístka, sú nositeľmi výnimočného obsahu látok

autor — Fri, 04 Apr 2025 13:02:57 +0000

Pomôžu predísť chorobám, no lieky nenahradia.

V našom povedomí sú zafixované ako superpotraviny. A prisudzujeme im, prirodzene, aj super schopnosti. Je to ale naozaj tak, alebo ide o marketing? Ktoré potraviny sa pýšia týmto prívlastkom a prečo sú pre nás výnimočné? O stravovaní a téme superpotravín sme sa porozprávali s Ľubomírou Fraňovou, nutričnou terapeutkou v Nemocnici AGEL Zvolen.

Superpotraviny. Ako by sme mohli charakterizovať potraviny s týmto prívlastkom, čo presne sú a na základe čoho získali tento status?
Superpotraviny sú potraviny, ktoré obsahujú veľa zdraviu prospešných látok – vitamínov, minerálnych látok, antioxidantov, mastných kyselín, aminokyselín, vlákniny a mali by mať pravidelné zastúpenie v našom každodennom jedálnom lístku.

Existuje vedecký konsenzus o tom, že superpotraviny majú výnimočné zdravotné účinky?
Štúdií o superpotravinách je veľa a zhodujú sa na tom, že superpotraviny sú pre nás výnimočné pre obsah látok, ktoré obsahujú. Avšak neexistuje žiadna tabuľka superpotravín (nie sú oficiálne kritériá, ktoré by určovali, čo je a čo nie superpotravina).

Spomínali ste výnimočnosť superpotravín kvôli látkam, ktoré obsahujú. Môže konzumácia superpotravín skutočne predchádzať chorobám, alebo je to len marketingový trik?
Konzumácia superpotravín pomáha predchádzať chorobám, ale určite nenahrádza lieky. Superpotraviny by mali byť súčasťou jedálneho lístka každého z nás a vyberať by sme si mali tie, ktoré nám vyhovujú.

Ako sa superpotraviny líšia od bežných potravín, ktoré tiež obsahujú množstvo vitamínov a antioxidantov?
Všetky potraviny, či už sú to superpotraviny alebo bežné potraviny s obsahom vitamínov a antioxidantov, sú pre nás prospešné a dôležité pri budovaní imunity. Samozrejme, je na každom jednom z nás, čo si vyberieme, je to individuálne a netreba jesť, čo nám spôsobuje problémy alebo nám nevyhovuje. Určite potrebujeme okrem superpotravín prijímať aj ostatné potraviny, ktoré sú potrebné pre rast a vývoj človeka.

Keby sme si to chceli konkrétne pomenovať – ktoré superpotraviny sú skutočne prospešné a ktoré sú možno preceňované?
Bobuľové ovocie (maliny, čučoriedky, jahody, brusnice, černice), listová zelenina (kapusta – kvasená, mangold, špenát), zelený čaj, strukoviny, orechy a semienka (chia, ľanové), huby, kurkuma, zázvor, cesnak, cibuľa, brokolica, hrozno, jablká, banány, avokádo, ryby, vajcia. Konzumovať tieto potraviny v surovom stave – hlavne ovocie a zeleninu – je pre nás najlepšie, keďže pri ich následných úpravách strácajú obsah prospešných látok.

Ktoré mýty sa najčastejšie spájajú so superpotravinami?
Superpotraviny dokážu nahradiť lieky či plnohodnotnú stravy alebo po nich rapídne schudnete a už nepriberiete.

Takže nie je pravdivé tvrdenie, že superpotraviny môžu nahradiť vyváženú stravu?
Keby sme jedli iba superpotraviny, naša strava by bola jednotvárna a rýchlo by sme sa ich prejedli.

Takže odporúčate ich kombináciu s inými potravinami.
Kombinácia s inými potravinami je dôležitá pre pestrosť jedálneho lístka a zastúpenie všetkých živín, ktoré sú potrebné pre rast a vývoj človeka.

Poďme sa pozrieť aj na to, aké sú potenciálne riziká nadmernej konzumácie superpotravín.
Pri nadmernej konzumácii môžu spôsobiť tráviace problémy, nafukovanie, pozor treba dávať na alergické reakcie, ktoré môžu vyvolať orechy a semienka.

Sú superpotraviny vždy lepšou voľbou ako lokálne dostupné alternatívy?
Lokálne dostupné alternatívy sú cenovo výhodnejšie, sú pre nás prístupnejšie a veľa z nich si vieme dopestovať aj doma v záhradkách a vtedy chutia najlepšie.

Keď už sa vyberieme namiesto záhradky na nákup, na čo by sme si mali pri nákupe superpotravín dávať zvlášť pozor?
Kvalita superpotravín je veľmi dôležitá a pri výbere by sme mali voliť značky, ktoré poznáme a, samozrejme, aj dôveryhodných výrobcov. A to aj s ohľadom na to, že ich konzumácia v surovom stave je pre nás najvhodnejšia.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Článok Superpotraviny by mali byť súčasťou jedálneho lístka, sú nositeľmi výnimočného obsahu látok je zobrazený ako prvý na zdravieslovakov.

Aj chôdza má pozitívny vplyv na zdravie, už polhodina denne pomáha udržať si kondíciu

autor — Mon, 24 Mar 2025 12:05:07 +0000

Súčasťou zdravého životného štýlu by mal byť neoddeliteľne aj dostatok pohybu a fyzickej aktivity. Ten však nie je samozrejmosťou pre každého. S akými problémami sa dnes najčastejšie stretávajú terapeuti? A čo my, využívame ich služby aj v rámci prevencie, alebo až keď je bolesť pálčivá? O stave v oblasti pohybového aparátu sme sa porozprávali s vedúcim fyzioterapeutom Mgr. Patrikom Vidňanským z Nemocnice AGEL v Bratislave.

Keď sa nehýbem dostatočne, riskujem tým zdravotné komplikácie. Aké najčastejšie pohybové problémy riešite u Slovákov?
Najčastejšie pohybové problémy, s ktorými sa stretávame v slovenskej populácii, môžu byť spôsobené sedavým životným štýlom, nesprávnym držaním tela alebo preťažením. Medzi najbežnejšie patria bolesti chrbtice, stuhnutie a bolesti v krku a ramenách, bolesti v kolenách a kĺboch, ploché nohy a problémy s chodidlami, syndróm karpálneho tunela a zranenia spôsobené preťažením.

V našom prieskume Zdravie Slovákov vyšlo, že až 39 % opýtaných Slovákov nemá dostatok pohybu. Ako sa za posledné roky zmenila pohybová aktivita Slovákov? Sú aktívnejší alebo pasívnejší?
V posledných rokoch sa pohybová aktivita Slovákov vo všeobecnosti nezlepšila. Naopak, väčšina prieskumov a výskumov naznačuje, že Slováci sa stávajú čoraz pasívnejšími. Hlavným dôvodom je narastajúci trend sedavého životného štýlu, ktorý je dôsledkom dlhých hodín strávených pri počítačoch, mobilných zariadeniach a televíziách. Aj napriek tomu sa objavujú pozitívne signály, najmä medzi mladšími generáciami a tými, ktorí sa aktívne venujú zdraviu a životnému štýlu. V mestách sa čoraz častejšie organizujú rôzne športové a wellness podujatia a stále viac ľudí začína prejavovať záujem o zdravú výživu a pravidelný pohyb.

Tí, ktorí v našom prieskume uviedli, že majú dostatok pohybu, označili, že najčastejšie zo všetkých športov sa venujú chôdzi. Dá sa chôdza považovať za šport? Ak áno, koľko chôdze je dostatok pre udržanie sa v kondícii?
Áno, chôdza sa určite dá považovať za šport, aj keď je často vnímaná ako menej náročná aktivita v porovnaní s inými športami. Chôdza je prirodzený pohyb, ktorý zapája celé telo, zlepšuje kardiovaskulárnu kondíciu, posilňuje svaly a kĺby, a môže byť veľmi účinný nástroj na udržanie celkového zdravia a kondície. Pre udržanie si kondície by sa malo chodiť minimálne 30 až 60 minút denne, ideálne päť dní v týždni. To znamená, že za týždeň by sa malo odchodiť aspoň 150 minút mierne intenzívnej chôdze. Mierna intenzita chôdze znamená, že sa cítite aktívne, ale stále zvládnete hovoriť bez problémov. Pre zvýšenie kondície alebo dosiahnutie špecifických cieľov, ako je zlepšenie kardiovaskulárnej výkonnosti alebo redukcia telesnej hmotnosti, sa odporúča zvýšiť intenzitu alebo čas chôdze, prípadne kombinovať s ďalšími pohybovými aktivitami.

Keď už tie pohybové aktivity realizujeme, akých najčastejších chýb sa dopúšťame?
Najväčšie chyby, ktoré Slováci robia pri cvičení alebo pohybových aktivitách, sú často spôsobené nedostatkom informácií alebo nesprávnym prístupom k fyzickej aktivite. Ako za jedny z najčastejších považujem nedostatočné rozohriatie organizmu alebo strečing, nesprávne prevedenú technika cviku, dlhodobé preťažovanie tela bez dostatočnej regenerácie, nevhodnú obuv na danú aktivitu, nedostatok rozmanitosti cvikov, dopĺňanie minerálov respektíve hydratácie organizmu a stanovenie si prehnaných cieľov.

Vidíte rozdiel medzi pohybovými návykmi mladšej a staršej generácie na Slovensku?
Áno, medzi pohybovými návykmi mladšej a staršej generácie na Slovensku existujú určité rozdiely, ktoré sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú technológie, životný štýl, fyzická zdatnosť a prístup k informáciám o zdraví. Mladšia generácia veľmi často využíva technológie ako smart aplikácie na sledovanie pohybovej aktivity, tepu, ubehnutej vzdialenosti a podobne. Majú ľahší prístup k informáciám a fitnes trendom. Ich životný štýl býva orientovaný vo väčšej miere na zdravú stravu a potrebu vyzerať dobre. Staršia generácia má väčšiu tendenciu k sedavému spôsobu života, častejšie budú uprednostňovať menej intenzívne formy pohybu ako je prechádzka alebo plávanie. Na pohybové návyky môže mať vplyv ich zdravotný stav a obmedzenia s tým súvisiace. Pohybové aktivity sú skôr terapeutického a udržiavacieho charakteru.

Spomínate sedavý spôsob života. A čo sedavé zamestnanie? Aký vplyv má ono na pohybový aparát a aké najčastejšie dôsledky so sebou prináša?
Áno, sedavé zamestnanie nielen Slovákov má výrazný vplyv na ich pohybový aparát. Dlhodobé sedenie pri stole, pred počítačom alebo mobilným zariadením spôsobuje rôzne negatívne dôsledky na zdravie, najmä na muskuloskeletálny systém. Medzi najčastejšie problémy patria, samozrejme, bolesti chrbtice, zhoršený krvný obeh, stuhnutie svalstva najmä v oblasti krku, možné problémy s kĺbmi a svalmi, ploché nohy a mnoho ďalších problémov.

Vždy je v každom prípade lepšia prevencia. Ako môže tá pomôcť znížiť počet ľudí so spomínanými bolesťami chrbta a kĺbov?
Prevencia môže významne pomôcť znížiť počet ľudí trpiacich bolesťami chrbta a kĺbov, a to prostredníctvom rôznych opatrení, ktoré posilňujú pohybový aparát a znižujú riziko vzniku týchto problémov. Niektoré z kľúčových aspektov prevencie sú nasledujúce: pravidelný pohyb a cvičenie, zvýšenie svalovej sily a flexibility, udržiavanie zdravej váhy, správne držanie tela v stoji aj v sede, správne nastavená ergonómia pracovného prostredia, zdravý životný štýl a vyvážená strava, vhodná obuv a, samozrejme, dostatočná regenerácia a oddych. Dodržiavaním týchto aspektov predídu z dlhodobého hľadiska problémom s bolesťou chrbta a kĺbov.

V súčasnosti sa často skloňuje otázka vplyvu stresu na zdravie človeka. Ako je to v prípade pohybového aparátu, majú stres a životný štýl Slovákov naň dopad?
Stres a nevhodný životný štýl Slovákov môžu mať výrazný vplyv na pohybový aparát, pretože ovplyvňujú telesnú pohodu, svalovú rovnováhu a celkovú funkčnosť organizmu. Dlhodobý stres a nezdravý životný štýl vedú k fyzickým problémom, ktoré sa často prejavujú bolesťami a napätím v tele. Zvýšené napätie v tele spôsobuje chronické napnutie svalov, najmä v oblasti krku, ramien a chrbta. Dlhodobé vystavovanie sa stresu má za následok svalové kontraktúry, tvorbu bolestivých zón na tele, svalovú nerovnováhu a môže viesť až k poruchám spánku.

Ako hodnotíte z pozície fyzioterapeuta prístup Slovákov k fyzioterapii? Prichádzajú skôr preventívne, alebo až keď majú vážne problémy?
Prístup Slovákov k fyzioterapii je väčšinou reakčný, tzn. väčšina ľudí vyhľadáva fyzioterapeutickú pomoc až v prípade vážnych problémov alebo bolesti. Preventívny prístup k fyzioterapii je stále menej častý, hoci v posledných rokoch začínajú niektorí ľudia chápať dôležitosť prevencie a včasného riešenia pohybových problémov. Mnohí Slováci sa obrátia na fyzioterapiu až v prípade, keď sa objavia výrazné bolesti alebo už majú vážnejšie problémy s pohybovým aparátom. Tento prístup však často znamená, že väčšina ľudí čelí chronickým bolestiam alebo funkčným obmedzeniam, ktorým sa dalo predísť včasným zásahom. Aby sa zlepšil prístup k fyzioterapii, bolo by vhodné viac podporovať preventívne programy, informačné kampane a vzdelávanie o prínosoch fyzioterapie. Takéto iniciatívy by mohli pomôcť zvyšovať povedomie o dôležitosti pravidelnej starostlivosti o pohybový aparát a zdravie.

Tento článok vznikol pod hlavičkou projektu ZDRAVIE SLOVÁKOV (www.zdravieslovakov.sk)

Titulné foto: Depositphotos.

Článok Aj chôdza má pozitívny vplyv na zdravie, už polhodina denne pomáha udržať si kondíciu je zobrazený ako prvý na zdravieslovakov.

Prevencia dokáže odhaliť aj to, čo ešte nebolí. Preventívna prehliadka môže pomôcť v boji s rakovinou

autor — Wed, 19 Mar 2025 07:49:49 +0000

K všeobecnému lekárovi by sme mali ísť na preventívnu prehliadku každé dva roky.

Preventívne prehliadky sú jedným z benefitov zdravotníctva, ktorý má každý pacient k dispozícii, no nie každý ich využíva. Stále sa nájdu mnohí, ktorí význam a zmysel preventívnych prehliadok podceňujú. Prečo sú dôležité a ako zásadne môžu ovplyvniť život človeka, ktorý možno ani netuší, že má zdravotný problém? Aj o tom sme sa v téme preventívnych prehliadok bližšie porozprávali s MUDr. Ladislavom Solčianskym, všeobecným lekárom pre dospelých, ktorý pôsobí v Nemocnici AGEL v Zlatých Moravciach.

Pozrime sa bližšie na otázku preventívnych prehliadok. Aké zdravotné problémy nám môžu včas odhaliť?
Preventívne prehliadky nám môžu pomôcť odhaliť napríklad mnohé dnešné civilizačné choroby, kardiovaskulárne problémy. Pri nich človek ani nemusí vedieť, že má zvýšený tlak krvi alebo zvýšenú hladinu cukru či cholesterolu. Druhou skupinou sú nádorové ochorenia, pri včasnej diagnostike je možné ich vyliečiť.

V našom prieskume sa ukázalo, že 13% opýtaných Slovákov vôbec nechodí na preventívne prehliadky. Prečo je dôležité na ne chodiť, aj keď sa cítim zdravo?
Faktom je, že napríklad pri spomínaných civilizačných chorobách – vysoký krvný tlak či vysoký cholesterol – ma to ani nebolí. A ja ani nemusím vedieť, že je prítomný nejaký problém. Podobne to môže byť i pri onkologických ochoreniach, ktoré majú rôzne rakovinové stupne, pričom pri tých prvotných to tiež nebolí. No keď sa to včas neodhalí, pri ďalších, neskorších stupňoch to už môže byť neliečiteľné. Preventívne prehliadky by sme mali absolvovať na základe vlastného záujmu o zdravie, nielen preto, že máme k dispozícii benefity, napríklad v poslednej dobe sa opäť hovorí o „zubných benefitoch“, teda preventívnych prehliadkach u zubára.

Aká je frekvencia absolvovania preventívnej prehliadky? Ako často by človek mal v rámci preventívnej prehliadky navštíviť všeobecného lekára?
U všeobecného lekára by mala byť prehliadka absolvovaná každé dva roky. Výnimku majú darcovia krvi alebo ľudia, ktorí absolvovali onkologickú liečbu. V tomto prípade môžu absolvovať prehliadku u všeobecného lekára aj každý rok.

Keď sa už pacient do ambulancie dostane, na čo sa má pripraviť? Čo všetko zahŕňa preventívna prehliadka a ako dlho trvá?
Individuálna preventívna prehliadka by mala byť kompletná, ľudovo povedané „od hlavy po päty“. Vyšetrovacie metódy sú pohľadom, hmatom, posluchom, poklepaním. Skontroluje sa v rámci prehliadky hmotnosť, pulz a tlak. A ako dlho celá „preventívka“ trvá? Môže to byť približne dvadsať minút, ale je to vo všeobecnosti individuálne. Keď sa niekomu ťažko odoberá krv, môže stráviť v ambulancii aj polhodinu.

Spomínate ťažší odber krvi, keď je napríklad ťažké nájsť žilu. Čo odporúčate v tomto prípade? Ako to, obrazne povedané, sestričke uľahčiť?
Je všeobecne známe, že je zo strany pacienta potrebný dostatok vopred prijatých tekutín. Odber sa robí určite nalačno. A tiež by ho pacient nemal absolvovať po nejakej náročnej nočnej zmene.

Keď sa pozrieme na konkrétne vyšetrenia, aké typy sú súčasťou preventívnej prehliadky pre jednotlivé vekové skupiny?
V prípade pacientov od štyridsať rokov ide o pomyselnú hranicu na vyšetrenie na kardiovaskulárne ochorenia. Je potrebné zistiť močový sediment, hladinu cukru, kreatinín, glykémiu, pečeňové testy. Od päťdesiat rokov sa už v rámci vyšetrenia skúma prítomnosť krvi v stolici. Samozrejmosťou by mala byť aj preventívna prehliadka u urológa, ktorej sa ale muži vyhýbajú, no po päťdesiatke by ju mal absolvovať každý muž. Tiež by sme mali prejsť vyšetrením kolonoskopie hrubého čreva.

Čo znamenajú výsledky týchto vyšetrení, napríklad krvného obrazu alebo hladiny cholesterolu?
Pri jednorazovom vyšetrení to ešte nemusí byť potvrdená diagnóza. Napríklad taká zvýšená hladina cukru. Môže tam byť určitá odchýlka, a tak sa vyšetrenie musí v istom časovom intervale zopakovať. Keď sa to objaví aj pri opakovanom vyšetrení, treba to následne komunikovať. Niekto môže mať i celé roky zvýšenú hladinu glykémie, nič ho nebolí a cíti sa zdravý.

Spomínali sme zubné benefity, ktoré predstavujú finančné úľavy pri návštevách zubára. Ako je to vo všeobecnosti – hradí preventívnu prehliadku zdravotná poisťovňa, alebo si musím niečo priplatiť?
Ak sa nebavíme o prehliadke u zubára, tak preventívna prehliadka u všeobecného lekára je zo strany poisťovní plne hradená.

Mám sa aj nejako zvlášť na preventívnu prehliadku pripraviť, aby bola čo najefektívnejšia?
Nejaká špeciálna príprava zo strany pacienta potrebná nie je. Pri preventívnej prehliadke nám ide práve o to, aby sme pacienta kontrolovali v rámci jeho bežného životného štýlu.

Ako môže všeobecný lekár pomôcť pri prevencii civilizačných ochorení (cukrovka či vysoký krvný tlak)? Aké ďalšie preventívne opatrenia popri pravidelných prehliadkach odporúčate na udržanie dobrého zdravia?
Okrem samotného vyšetrenia počas preventívnej prehliadky je potrebná určite aj osveta. Tá by mala byť v končenom dôsledku i výsledkom preventívnej prehliadky. Ide o konkrétne poradenstvo ohľadom zdravého životného štýlu – zdravá racionálna strava, primeraná pohybová aktivita. Sú to stále pripomínané veci – ako znížiť príjem cukrov, nasýtených mastných kyselín, soli. Zdravý spôsob života zaváži u každého človeka najviac.
Tento článok vznikol pod hlavičkou projektu ZDRAVIE SLOVÁKOV.

Ilustračné foto: Depositphotos.

Článok Prevencia dokáže odhaliť aj to, čo ešte nebolí. Preventívna prehliadka môže pomôcť v boji s rakovinou je zobrazený ako prvý na zdravieslovakov.

Pre mesto Martin je šport v otázke priorít na vysokej priečke, rozvíjajú ho vo viacerých smeroch

autor — Mon, 10 Mar 2025 10:14:43 +0000

Mesto Martin je exemplárnym príkladom samosprávy, pre ktorú má šport významné miesto pre život tamojších obyvateľov. Radnica do tejto sféry prispieva finančne, organizuje podujatia i buduje zázemie pre viacero druhov športov. A aj plány do budúcnosti sľubujú pre športu chtivých skvelé podmienky. O športovom živote i podpore zo strany martinskej radnice viac porozprával Adam Žilák, zástupca primátora mesta Martin.

V dnešnej dobe sa často skloňuje slovné spojenie zdravý životný štýl. Ako je to ale v prípade samospráv? Keď sa pozrieme konkrétne na mesto Martin – má radnica nejakú stratégiu na podporu zdravého životného štýlu obyvateľov?

Áno, a ide o systematický prístup. Začíname už na základných školách, kde sa snažíme vytvoriť kvalitné podmienky na pohyb. Tento rok zrekonštruujeme dva veľké školské areály, kde pribudnú nové atletické ovály, futbalové a basketbalové ihriská. Ďalším prvkom stratégie je podpora športových, ale aj sociálno-zdravotných podujatí prostredníctvom mestského dotačného systému. Nedávno sme spustili sériu prednášok s odborníkmi, ktoré obyvateľom ponúkajú užitočné informácie o tom, ako sa starať o svoje zdravie. Na prvej z nich vystúpil profesor Pupiš, dekan Fakulty telesnej výchovy, športu a zdravia UMB.

Séria prednášok je skvelá forma v rámci osvety o zdravom životnom štýle. Ako je to v prípade organizovania ďalších športových podujatí pre verejnosť zo strany samosprávy?

Športové podujatia organizujeme a chceme ich neustále rozširovať. Organizujeme MCORŠ – olympiádu rekreačných športovcov, Turčianske hry mládeže – regionálnu mládežnícku olympiádu, Martinský deň zdravia a tento rok by sme radi pripravili aj beh pre našich obyvateľov. Pre tých, ktorí sa na šport radi pozerajú sme boli súčasťou prestížnych cyklistických pretekov Okolo Slovenska a hosťujeme aj Detskú tour Petra Sagana. Minulý rok sme prvýkrát vytvorili fanzónu pri ME vo futbale, kde sa fanúšikovia stretli priamo na námestí. Ak sa Slovensku podarí ďalší úspech, chceme v tom pokračovať. Každé podujatie má svojho ducha, ktorého treba postupne budovať.

Máte aj ďalšie iniciatívy alebo projekty, ktoré mesto Martin realizuje na podporu pohybu a športu?

Aj v náročných časoch konsolidácie považujeme podporu športu za kľúčovú. Preto sme zachovali priame dotácie pre športové kluby a vyčlenili na ne dostatočné finančné prostriedky. Nejde však len o financie do klubov. Mesto investuje aj do športovej infraštruktúry. V uplynulom roku sme postavili či zrekonštruovali viacero športovísk – od multifunkčnej haly, cez výmenu umelého trávnika na futbalovom ihrisku pri ZŠ Hurbanova, až po obnovu hokejbalového ihriska. Tretím pilierom našej podpory je organizácia športových podujatí, ktorým sa snažíme vytvoriť čo najlepšie podmienky.

V Martine sa koná nejedno úspešné podujatie. Zapája sa mesto aj do národných alebo medzinárodných iniciatív na podporu pohybu?

Mesto Martin je dlhodobo úspešné v kampani „Do práce na bicykli“ – sedem rokov po sebe patríme medzi víťazov tejto iniciatívy. Pravidelne sa zapájame aj do ďalších projektov na podporu mobility a zdravého životného štýlu. Spomeniem atletický štadión s čerstvo postavenou tribúnou, ktorý spĺňa medzinárodné kritériá a certifikáciu, čo vytvára potenciál na organizáciu medzinárodných športových podujatí.

V rámci kľúčovej podpory športu ste spomenuli tiež dotácie pre športové kluby. Keď sa pozrieme na otázku peňazí, aká je u vás situácia s financovaním športových podujatí a klubov?

Aj v tejto ekonomicky náročnej situácii sme dokázali vyčleniť financie pre športové kluby. Máme transparentné pravidlá rozdeľovania dotácií, aby zohľadňovali špecifiká jednotlivých športov. Treba však povedať, že šport je finančne náročná oblasť a pre samosprávu predstavuje veľké výdavky. Dlhodobé riešenie vidím v systémovej zmene financovania športu na Slovensku.

Napriek vždy prítomnej otázke financií mesto Martin v sfére podpory športu nezaháľa. Prezraďte, plánuje mesto aj nové investície do športovej infraštruktúry?

Určite, máme na stole niekoľko veľkých projektov. Minulý rok sme podpísali memorandum s Plaveckou federáciou o výstavbe nového plaveckého centra. Ide o megaprojekt, ktorý potrebuje silnú podporu na všetkých úrovniach, preto intenzívne komunikujeme s ministerstvami. Máme hotové projektové dokumentácie na druhú etapu atletickej tribúny, spojovací krčok medzi hlavným hokejovým štadiónom a tréningovou halou či strelnicu. Najčerstvejšou správou je zapojenie sa do výzvy fondu na podporu športu, kde sme podali žiadosť na rekonštrukciu strechy hlavného zimného štadiónu v hodnote viac ako milión eur. Tento rok sa chystáme na obnovu vyššie spomínaných školských areálov, ktoré budú prístupné aj pre širokú verejnosť. V dlhodobom horizonte chceme rozvíjať Pltníky, kde sa plánuje hlavný futbalový štadión, športová hala, tenisové kurty, bežkárske trasy a ďalšie športoviská.

Podmienky aktívne budujete, ako to vnímajú tí, ktorých sa bytostne dotýkajú? Na akej úrovni je spolupráca mesta Martin s miestnymi športovými klubmi, školami a organizáciami pri podpore športových aktivít?

Spolupráca je veľmi dobrá. Okrem financovania klubov organizujeme a podporujeme množstvo podujatí, na ktorých sa kluby a školy aktívne podieľajú. Chceme ich aj motivovať – športové kluby, ktoré sa angažujú na mestských akciách, získavajú vyššie bodové hodnotenie pri prideľovaní dotácií. Vrcholom tejto spolupráce sú Turčianky – olympiáda mládeže, do ktorej sa naposledy zapojilo 27 škôl. Pri organizácii takéhoto podujatia musí spolupráca medzi mestom, školami a klubmi fungovať na 100 %.

Existujú v Martine miesta špeciálne určené na rekreačný šport?

Áno, a snažíme sa ich ďalej rozširovať. Pltníky sú najväčším športovým projektom – v súčasnosti tam už stojí futbalové ihrisko, pumptrack a skatepark, no v budúcnosti tam pribudnú ďalšie športoviská. Cez celé mesto vedie cyklotrasa popri rieke Turiec, ktorá spája športové zóny a končí vo Vrútkach. Výborným priestorom na rekreačný šport je aj SIM v Priekope, kde nájdete možnosti na korčuľovanie, petang, streetbal, workout a rôzne ihriská. V štádiu prípravy je projekt Pažite v Priekope – územie s veľkým potenciálom, kde vyrastie futbalové ihrisko a oddychová zóna s hernými prvkami.

Na tento projekt sa pozrime bližšie, keďže je úzko spätý s víziou mesta rozvíjať cyklistiku a pešiu mobilitu.

Našou prioritou je prepojenie cyklotrás. Aktuálne je na spadnutie projektu prepojenie Záturčia (7 000 obyvateľov) so športovo rekreačnou zónou Pltníky a následne centrom mesta. Víziou je prepojenie najvyťaženejších bodov v meste ako základné školy, nemocnica a iné s okolitými sídliskami a centrom mesta. Okrem hlavnej cyklotrasy popri Turci chceme Martin spojiť s okolitými obcami. Avšak, právomoci mesta siahajú len na jeho katastrálnom území. Čerstvým projektom je prepojenie Martina a VW ako jedného z najväčších zamestnávateľov a zároveň sa pripravuje projekt prepojenia VW a Sučian z druhej strany. Tento proces je náročný z pohľadu majetkových vzťahov a financií, no pracujeme na ňom. A ďalej tu máme napojenie Martina na Važskú cyklomagistrálu, čo by nám zabezpečilo cyklodopravu do Žiliny cez Vrútky.

Vízie sú skvelé, zázemie sa teda buduje. Ako sa ešte, v duchu podpory zdravého životného štýlu, snažíte do pohybových aktivít zapojiť všetky vekové kategórie?

MCORŠ je ideálnym príkladom. Každým rokom sa zapojí veľký počet deti, dospelých, ale aj seniorov, kde máme kategóriu aj nad 70 rokov a stále aktívnych účastníkov, čo je obdivuhodné
Pri budovaní športových zón dbáme na inkluzívnosť, bezbariérové športoviská sú u nás štandard. Dobrým príkladom je ihrisko pri ZŠ Dolinského v Priekope, kde sme osadili nastaviteľné koše, aby boli prístupné aj pre ľudí na vozíku. Špeciálne je svojím povrchom, na ktorom sa nachádza umelecké dielo, ktoré charakterizuje tému zdravia. Farebná škála, ktorá je použitá, sú farby svetovej zdravotníckej organizácie, stredom ide EKG krivka či rôzne geometrické tvary, ktoré charakterizujú inakosť dnešného sveta. Šport je pre všetkých, bez rozdielu veku či fyzických možností.
Tento článok vznikol pod hlavičkou projektu ZDRAVIE SLOVÁKOV (www.zdravieslovakov.sk).

Článok Pre mesto Martin je šport v otázke priorít na vysokej priečke, rozvíjajú ho vo viacerých smeroch je zobrazený ako prvý na zdravieslovakov.

Riziko obezity: Telu často neškodí len samotná potravina, ale i jej dávka a načasovanie

autor — Tue, 25 Feb 2025 08:44:03 +0000

Polotovary obsahujú prísady, na ktorých si mozog dokáže vyvinúť závislosť.

Sedavé zamestnanie, málo pohybu a vysokokalorická strava sú len niektoré z faktorov, ktoré „pomáhajú“ obezite. Ako s tým bojovať? A čo v prípade cukrovky? Zohráva rolu aj predispozícia? Prečo zdraviu neprospieva častá konzumácia sladkého? O téme obezity a cukrovky bližšie porozprávala doc. MUDr. Dana Prídavková, PhD. z Ambulancie diabetológie, porúch látkovej premeny a výživy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina.

Pozrime sa na trendy v otázke obezity a cukrovky. Ako sa v posledných rokoch vyvíja výskyt obezity a cukrovky v populácii?

Už v roku 1997 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila obezitu za populačnú pandémiu a jej rýchle napredovanie môžeme sledovať skoro v priamom prenose. Obezita je nespochybniteľným rizikovým faktorom vývoja chronických neprenosných ochorení ako je cukrovka 2. typu, ale aj kardiovaskulárnych, onkologických, respiračných ochorení, súvisí aj s chorobným postihnutím zažívacieho traktu, reprodukčného systému, pohybového ústrojenstva a v neposlednej miere sa rôznou mierou prelína aj s ochoreniami psychického rázu. V humánnej medicíne takmer neexistuje odbor, do ktorého by obezita a jej komplikácie nezasahovali. Uvádza sa až 236 chronických ochorení, ktoré s ňou priamo súvisia. Od roku 1990 sa výskyt obezity v dospelej populácii viac ako zdvojnásobil a v detskej, či dospievajúcej populácii viac ako štvornásobil.

To sú alarmujúce fakty. Keď si to premietneme do čísel?

Celosvetovo má obezitu takmer miliarda jedincov, t. j. index telesnej hmotnosti (BMI) nad 30,0 kg/m2, nadhmotnosťou, s indexom telesnej hmotnosti nad 25,0 kg/m2 je postihnutých cca 40 % dospelej populácie. Na Slovensku má vyššiu ako normálnu hmotnosť okolo 63 % populácie a ¼ má obezitu. Prognostické odhady nie sú optimistické, udáva sa, že do roku 2030 bude obézna viac ako polovica Európanov, 40-70 % detí z obezity „nevyrastie“ a stanú sa z nich obézni dospelí. Obezitu dnes vo svetle vedeckých poznatkov považujeme za chronické, relapsujúce ochorenie, ktoré skracuje život priemerne o päť rokov v porovnaní s osobami s normálnou telesnou hmotnosťou. Až 80-90 % pacientov s cukrovkou 2. typu má aj obezitu, preto sa v odbornej literatúre oba chorobné stavy zlučujú do pojmu „diabezita“. Celosvetová prevalencia cukrovky 2. typu je cca na úrovni 10,5 %, na Slovensku má toto ochorenie približne 7 % populácie a každoročne pribudne asi 27-tisíc nových prípadov. Problematický je fakt, že 30-50 % osôb cukrovku má, ale o nej nevie.

Čomu pripisujete tento nárast, aké sú hlavné príčiny nárastu obezity a cukrovky 2. typu v súčasnej spoločnosti?

Obezita sa, bohužiaľ, stala súčasťou mozaiky moderného sveta, ktorý sa spája s technickým pokrokom, istou mierou blahobytu a nevyváženou energetickou bilanciou – s nadbytkom potravy a nedostatkom pohybu. Nedostatkom pohybovej aktivity trpia viac ako dve tretiny Slovákov a mnohí odborníci považujú nedostatok pohybu za jeden z najväčších problémov, ktorému dnes zdravotníctvo rozvinutých krajín čelí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zapríčiňuje sedavý životný štýl (napr. menej ako 5000 krokov denne) viac ako päť miliónov úmrtí ročne, čo je porovnateľné s následkami fajčenia. Pokles energetického výdaja je spolu s nadbytkom skonzumovaných kalórií rozhodujúcim faktorom v progresii obezity a súčasne aj cukrovky 2. typu a významne prispieva aj k strate svalovej hmoty, čo uzatvára bludný kruh metabolického ochorenia. Aktívnu svalovú hmotu môžeme považovať za akúsi fabriku, ktorá kalórie spaľuje a zároveň produkuje biologicky aktívne látky a hormóny, ktoré sa podieľajú na udržiavaní „zdravého“ pomeru svalovo-tukových zložiek a súvisia aj s faktormi, ktoré modifikujú príjem potravy. Za významný faktor nárastu obezity sa považuje aj vyšší príjem tzv. procesovaných, resp. ultraprocesovaných, teda „predpripravených“ potravín, či polotovarov, ktoré sú atraktívne najmä svojou dostupnosťou a prispievajú k nezdravému, hoci pohodlnému životnému štýlu. Ich výskyt v domácnostiach sa udáva od 10 % v Portugalsku až po takmer 50 % vo Veľkej Británii. Na Slovensku tvoria okolo 20 % potravinovej výbavy zásob. Ich pravidelný konzum prispieva k navýšeniu kalorického príjmu až okolo 500 kcal denne oproti bežnej príprave jedla. Mozog si dokáže vyvinúť aj istú závislosť na hyperchutných prísadách obsiahnutých v týchto potravinách, podobne ako na drogách,

V našom prieskume až 30% opýtaných Slovákov uviedlo, že konzumujú cukrovinky, dezerty a koláče niekoľkokrát do týždňa. Aké zdravotné riziká prináša častá konzumácia takýchto jedál?

Pri súčasnom nastavení globálne akceptovaného životného štýlu sa vyhnúť konzumácii dezertov či cukroviniek asi úplne nedá, aj keď existujú jednotlivci, ktorí sú knižným príkladom zdravého stravovania. O tom, čo škodí, nerozhoduje veľakrát ani chemická podstata samotného produktu, ako jeho dávka a načasovanie konzumácie v dennom režime. Je rozdiel, či si dáte kúsok čokolády pre chuť a máte pred sebou ešte nejakú pohybovú aktivitu, alebo zjete bonboniéru pred spaním, alebo po hlavnom jedle. Človek nemusí odmietať pôžitok, ktorý navodzuje aj konzum sladkej potraviny, no mal by si dopriať produkt, ktorý nemá, ev. má minimum tzv. rýchlych sacharidov, je bez škodlivých tukov, dochucovadiel či konzervantov. Sacharidy s tzv. vysokým glykemickým indexom sa rýchlo vstrebávajú, prudko zvyšujú hladinu cukru v krvi a následne aj hladinu inzulínu. Zvýšená hladina inzulínu pri jeho nižšej účinnosti je zahrnutá do patologického reťazca tzv. inzulínovej rezistencie, ktorá je aj súčasťou cukrovky 2. typu a obezity. Problematické sú tiež nezdravé tuky v kategórii tzv. transnasýtených mastných kyselín, ktoré sú obsiahnuté v tukových plnkách, zákuskoch, keksoch, v trvanlivom pekárenskom pečive, kde boli použité menej kvalitné či nekvalitné margaríny. Vysoký obsah transnasýtených mastných kyselín majú aj jedlá rýchleho občerstvenia, kde sa na prípravu používa nevhodný olej, či čiastočne stužený tuk, napr. vyprážané jedlá, šišky, pirôžky a pod. Pamlsky a sladkosti sa dajú pripraviť aj doma zo zdravých a prospešných surovín ako sú orechy, semienka, sušené ovocie, psyllium a pod. Na sociálnych sieťach dnes, okrem občiansky ťažkých tém, nájdeme aj inšpirujúce stránky s nízkosacharidovými receptami, napr. aj na koláčiky a torty.

Ktoré skupiny ľudí sú najviac ohrozené vznikom obezity a cukrovky?

Sú to jednak geneticky predisponované rodiny s kumulovaným výskytom týchto ochorení, kde úlohu nezohrávajú len samotné gény, či epigény, ale aj behaviorálne faktory a faktory vonkajšieho prostredia, ktorým predisponovaní jedinci čelia. Ide o akýsi zautomatizovaný výber kaloricky denzných potravín, polotovarov, ale aj spôsob prípravy jedla s preferenciou vyprážania, smaženia, nesprávny výber nápojov, najmä sladených, svoju úlohu zohráva aj kultúra stolovania a rýchle jedenie, pri ktorom jedinci nepociťujú okamžitú satisfakciu zo skonzumovaného jedla, pretože pocit sýtosti, ktorý sprostredkuje neurohormonálny tandem žalúdok – mozog, sa dostavuje až po cca 20 minútach, dovtedy si človek zaženie hlad napr. sladkosťou alebo navýšením porcie, čo sú ďalšie kalórie. Ako som už spomenula, rizikovou skupinou sú jedinci s nízkou úrovňou pohybovej aktivity, už 2 hodiny strávené pri televízii zvyšujú riziko vývoja nadhmotnosti/obezity o 67 %. Rizikoví sú aj pacienti, ktorí užívajú lieky s negatívnym dopadom na metabolizmus cukrov a tukov, napr. kortikoidy používané pri reumatologických či respiračných ochoreniach, patrí sem aj istá riziková skupina pacientov, ktorí užívajú špecifické psychofarmaká, ale aj pacienti s niektorými ochoreniami endokrinného systému. Za riziko sa považuje aj krátka doba spánku – menej ako 7 hodín a nedostatočná doba spánku u detí zvyšuje riziko obezity dokonca až o 30 %.
Riziká obezity sa zakladajú aj v prenatálnom vývoji, pokiaľ má matka gestačnú cukrovku, hmotnostný prírastok počas gravidity viac ako 20 kg, pokiaľ je pôrodná hmotnosť dieťaťa menej ako 2,5 kg alebo viac ako 4,0 kg. V posledných rokoch pribúdajú dôkazy aj vzťahu črevného mikrobiómu a tukových depozít. Nepriaznivé zloženie bakteriálnych kmeňov v čreve má za následok tvorbu látok, ktoré zvyšujú priepustnosť črevnej steny a prispievajú k rastu vnútorného, tzv. viscerálneho tuku. Riziko obezity vyplýva aj z obezogénneho prostredia, lákavých reklám, z rýchlej a ľahkej dostupnosti potravín či už doma skladovaných alebo formou rýchleho občerstvenia či donáškovej služby.

Existujú moderné metódy liečby cukrovky a obezity, ktoré sú dnes dostupné pacientom?

Prirodzené piliere v liečbe obezity a cukrovky sú správna strava a pravidelná fyzická aktivita. Akceptovanie týchto dvoch prístupov vie zásadne zmeniť klinický vývoj ochorení, ale aj uľahčiť efekt farmakologickej liečby. V súčasnosti máme k dispozícii účinné armamentárium liekov, ktoré pacientom s obezitou pomáhajú redukovať telesnú hmotnosť pod lekárskym dohľadom. Ide o lieky podávané podkožne denne či raz v týždni. Verejnosť ich možno pozná pod názvom inkretíny, tieto v ľudskom tele imitujú účinky prirodzene sa vyskytujúceho hormónu GLP-1 (glucagon-like peptid), ktorý spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, špecificky pôsobí na centrá sýtosti v mozgu a potláča chuť na jedlo. Okrem kontroly telesnej hmotnosti tieto liečivá využívame aj v liečbe cukrovky. Ďalšou možnosťou je preparát zložený z malej dávky antidepresíva a látky využívanej pri liečbe závislostí, pri užívaní ktorého sa tiež potláča chuť na jedlo. Najefektívnejšou modalitou najmä v liečbe ťažkej obezity je však bariatricko-metabolická chirurgia, pri ktorej sa odstraňuje väčšia časť žalúdka, pacienti tak prijímajú podstatne menšie množstvo stravy a tento zákrok upravuje do istej miery aj diabetickú poruchu. Čo sa týka liečby cukrovky, tak minimálne posledných 10 rokov prinieslo nové poznatky a nové preparáty, ktoré nebudem detailnejšie rozoberať, ale treba povedať, že súčasná liečba, hoci nie je lacná, prináša oveľa lepšiu kompenzáciu cukrovky ako kedysi, je pacientami lepšie tolerovaná, bez závažnejších nežiaducich účinkov. Samozrejmosťou je inzulínová liečba u špecifických pacientov a tu už máme k dispozícii inteligentné systémy dávkovania inzulínu prostredníctvom inzulínových púmp, je to však téma na samostatnú kapitolu.

Keď sa pozrieme na pacientov, ktorí sa snažia schudnúť alebo kontrolovať cukrovku, akých najčastejších chýb sa dopúšťajú?

Niektorí pacienti s obezitou si stanovia nereálne ciele pre telesnú hmotnosť, keď ju nedosiahnu, sú frustrovaní a sklamaní. Redukčný proces má svoje fázy, medzi ktoré patrí aj obdobie tzv. „plateau“, kedy sa chudnutie navonok zastaví, ale v organizme prebiehajú naďalej biochemické, epigenetické zmeny a tu bývajú pacienti netrpezliví a proces chudnutia stopnú. Strata motivácie, dôvery v seba, ale po istom čase aj iné priority bývajú príčinou skĺznutia do starých zvykov. Preto je dôležité, aby chudli pod dozorom a boli podporovaní aj zo strany rodiny či blízkych osôb. Čo sa týka cukrovky, tak za veľkú chybu považujem neznalosť obsahu sacharidov v potravinách, takže pacient, ktorý chce mať svoje ochorenie pod kontrolou, musí vedieť, koľko sacharidov ide konzumovať v zmysle naplnenia tvrdenia: „Potrava je tvojím jedom alebo liekom“. Iste sa nájdu aj iné klinické postrehy, ich vymenovanie by ale presiahlo obsahový zámer článku.

Aké sú vaše odporúčania pre ľudí, ktorí majú genetickú predispozíciu na obezitu alebo cukrovku?

Odporúčania sú všeobecne známe, ale efektívne: jesť do polosýta, tri hlavné jedlá denne, nejesť štyri hodiny pred spaním, preferovať celozrnné produkty, strukoviny, zdravé tuky vo forme orieškov, semienok, 2-krát v týždni ryba, obmedzene bravčové a hovädzie mäso, denne 500 g ovocia a zeleniny (1/3 ovocia, 2/3 zeleniny), dostatok vlákniny pre zdravý črevný mikrobióm, minimalizovať príjem alkoholu, dodržiavať pitný režim. Pohybová aktivita v dynamickom tempe minimálne 30 minút 5 dní v týždni, 2-krát v týždni zaradenie odporových cvičení, mať radosť z jedla a pohybu, pestovať psychohygienu a naučiť sa efektívne relaxovať.

Zdroj titulnej fotografie: Depositphotos.

Článok Riziko obezity: Telu často neškodí len samotná potravina, ale i jej dávka a načasovanie je zobrazený ako prvý na zdravieslovakov.